utorok 2. júna 2015

Sandbersko-pajštúnsky geopark – otvorenie nového geoparku na Slovensku

Počet geoparkov na území Slovenska sa rozrástol o ďalší – štvrtý geopark nazvaný Sandbersko-pajštúnsky geopark (SAPAG). Tento nový prírastok do rodiny slovenských geoparkov sa rozprestiera na území Bratislavského kraja, v južnej časti Malých Karpát. Veľká časť geoparku sa nachádza v oblasti CHKO Malé Karpaty a z menšej časti zahŕňa aj územie CHKO Dunajské luhy a CHKO Záhorie.




Obr. 1 – Sandbersko-pajštúnsky geopark sa rozprestiera v južnej časti Malých Karpát, ktorej súčasťou je aj masív Devínskej Kobyly. Pohľad na NPR Devínska Kobyla v oblasti nad Devínom.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 2 – Chránené paleontologické nálezisko Sandberg pri Devínskej Novej Vsi je azda jednou z najznámejších a najcharakteristickejších lokalít geoparku.
Foto: © Radoslav Biskupič



Predstavenie Sandbersko-pajštúnskeho geoparku (SAPAG)

Sandbersko-pajštúnsky geopark prezentuje najmä významné a zaujímavé geologické, paleontologické a speleologické lokality nachádzajúce sa v širšom okolí Bratislavy v oblasti Malých Karpát, ako aj lokality známe ťažbou nerastných surovín, či rôzne objekty významné z historického a technického hľadiska. Jednotlivé lokality geoparku sa rozprestierajú na území Devínskej Kobyly a jej okolí, v Marianke, v okolí Borinky a v oblasti krasovej doliny Prepadlé. Vybraných bolo spolu 9 rôznych lokalít, na ktorých bolo umiestnených 10 náučných informačných panelov. Návštevníkom a turistom sú tieto lokality bližšie predstavené, panely sú okrem textu pojednávajúcom o danej oblasti obohatené a fotografie, schémy a mapky, pričom sprievodný text na tabuliach je v dvoch jazykoch – v slovenskom a anglickom jazyku. Texty na informačných tabuliach podávajú základné informácie či už geologickej stavbe a vývoji daného územia, o významných nálezoch fosílií morských a suchozemských živočíchov, ako aj o rôznych geomorfologických zvláštnostiach a histórii baníctva a ťažby nerastných surovín. Všetkých 10 informačných tabúľ spoločne s jednotlivými lokalitami je ľahko dostupných, väčšinou k nim priamo vedú prístupové cestičky, alebo značené turistické chodníky.


Jedná sa o nasledujúcich 10 informačných panelov:
1. Úvodný informačný panel Sandbersko-pajštúnskeho geoparku
2. Abrazná jaskyňa, bralo Slovinec
3. Paleontologická lokalita Sandberg, geológia Devínskej Kobyly
4. Waitov lom a historické lomy na Devínskej Kobyle
5. Devínsky hradný vrch
6. Kvartérna geológia riek Morava a Dunaj
7. Marianka - Bridlicová štôlňa v Marianskom údolí
8. Pajštúnske hradné bralo
9. Borinka – Pod zámčiskom – ťažba mangánových rúd
10. Borinský kras – Limbašská vyvieračka


Koordinátorom a hlavným vedúcim projektu Sandbersko-pajštúnskeho geoparku bol RNDr. Ján Madarás, PhD. z Geologického ústavu SAV v Bratislave. Spoločne s hlavnými realizátormi  projektu, ktorými boli Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a Štátny geologický ústav Dionýza Štúra v Bratislave, ako i v spolupráci s ďalšími organizáciami, spoločnosťami, klubmi, spolkami a podporou obcí a mestských častí, sa podarilo tento náročný projekt po niekoľkých rokoch úsilia úspešne zrealizovať a dotiahnuť do konca.





Obr. 3 – Informačná tabuľa SAPAG-u na lokalite Sandberg, z ktorej je možné dozvedieť sa základné informácie o lokalite, paleontologických nálezoch z Devínskej Novej Vsi, ako aj o geologickej stavbe Devínskej Kobyly. Informačné tabule vynikajúco slúžia ako pomôcky počas geologických exkurzií a populárno-náučných prednášok v teréne.
Foto: © Oskár Mažgút




Obr. 4 – Masívne bralo Slovinec v Devínskej Novej Vsi budované mezozoickými vápencami a rohovcami.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 5 – Informačné panely SAPAG-u umiestnené pod bralom Slovinec.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 6 – Na jednej z informačných tabúľ je vyobrazená aj prehľadná geologicko-turistická mapa Sandbersko-pajštúnskeho geoparku.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 7 – Pohľad na ďalšiu zaujímavú lokalitu, ktorá je súčasťou geoparku. Waitov lom rozprestierajúci sa na západných svahoch Devínskej Kobyly medzi Devínskou Novou Vsou a Devínom.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 8 – Informačná tabuľa SAPAG-u umiestnená vedľa vchodu do Bridlicovej štôlne v Marianke. Foto: © Ivan Paška



Krst publikácie "Sprievodca Sandbersko-pajštúnskym geoparkom"

Pri príležitosti otvorenia geoparku bola vydaná aj populárno-náučná knižná publikácia Sprievodca Sandbersko-pajštúnskym geoparkom. Na vzniku tejto knižky sa podieľal kolektív 18 autorov, pričom hlavným autorom a zostavovateľom tejto publikácie bol RNDr. Ján Madarás, PhD. (Geologický ústav SAV, Bratislava). Na 104 stranách sú predstavené viaceré známe, ako i menej známe lokality nachádzajúce sa na území Sandbersko-pajštúnskeho geoparku. Knižka sa venuje hlavne geologickým a paleontologickým pozoruhodnostiam oblasti SAPAG-u, významným paleontologickým objavom pochádzajúcich z južnej časti Malých Karpát, krasovým javom, nálezom minerálov, ako i výskytom nerastných surovín a históriou ich dobývania v Devínskych Karpatoch a v okolí Borinky, Marianky, či Stupavy. Čitatelia tiež môžu získať prehľad o geologickom vývoji a stavbe Malých Karpát širšieho okolia Bratislavy, zaujmú tiež kapitoly venujúce sa delostreleckým kavernám z I. svetovej vojny ukrývajúcich sa v lesoch na vrchu Dúbravská Hlavica pri Dúbravke. Text je doplnený bohatým fotografickým materiálom, náčrtmi, ilustráciami a mapkami. Publikácia ponúka súhrn toho najzaujímavejšieho a najatraktívnejšieho z južnej časti Malých Karpát a populárno-vedeckou formou poukazuje na bohatstvo,  rozmanitosť a krásy neživej prírody okolia Bratislavy. Súčasťou knižky je aj geologicko-turistická mapa územia Sandbersko-pajštúnskeho geoparku v mierke 1 : 25 000 s vyznačenými geologicky a historicky zaujímavými lokalitami, ako aj umiestnením informačných tabúľ na území geoparku. K publikácii je taktiež pribalené interaktívne CD, ktoré obsahuje kompletnú publikáciu, geologicko-turistickú mapu, ako aj vizualizácie informačných panelov SAPAG-u. Publikáciu vydal Štátny geologický ústav Dionýza Štúra v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2014. Táto knižka je nie len úžasným zdrojom informácií, ale je tiež veľmi praktickou terénnou príručkou, ktorá pri potulkách Malými Karpatmi nesmie chýbať vo výbave každého záujemcu o prírodu, nadšenca pre prírodné vedy, históriu, či turistiku.




Obr. 9 – Publikácia Sprievodca Sandbersko-pajštúnskym geoparkom. Knižka je bohatým zdrojom informácií a je vhodná aj do terénu ako výborná terénna príručka.
Foto: © Radoslav Biskupič


Publikácia Sprievodca Sandbersko-pajštúnskym geoparkom bola verejnosti oficiálne predstavená a zároveň aj pokrstená 18. apríla 2015 v Marianke. Krst knižky sa konal v spolupráci so Spolkom Permon Marianka v Marianskom údolí pred Bridlicovou štôlňou. Podujatie bolo spojené s už tradičnou akciou otvorenia novej sezóny nazvanej “Zobúdzanie Marianskeho permoníka“, ako aj krstom ďalšej zaujímavej knižky - Svet ukrytý v podzemí. Okrem toho bolo možné si prehliadnuť menšiu expozíciu inštalovanú priamo v priestoroch Bridlicovej štôlne s historickými fotografiami zachytávajúcimi históriu ťažby a spracovania bridlice v Marianke, ako i fotografiami unikátneho podzemia Bridlicovej štôlne zo súčasnosti. Po oficiálnom privítaní sa prítomným hosťom prihovorili RNDr. Roman Lehotský a doc. Ján Sand zo Spolku Permon Marianka.




Obr. 10 – Úvodný príhovor členov Spolku Permon Marianka počas slávnostného otvorenia novej sezóny v Marianskom údolí v Marianke. Vľavo vzadu doc. Ján Sand, vpravo vpredu RNDr. Roman Lehotský.
Foto: © Ivan Paška




Obr. 11 – Marianske údolie v Marianke. Pohľad na prítomných hostí zhromaždených pred Bridlicovou štôlňou počas príhovoru členov Spolku Permon Marianka.
Foto: © Ivan Paška


Obecenstvu sa taktiež prihovoril RNDr. Ján Madarás, PhD. z Geologického ústavu SAV v Bratislave, ktorý predstavil projekt Sandbersko-pajštúnskeho geoparku, ako i novú publikáciu Sprievodca Sandbersko-pajštúnskym geoparkom. Vo svojej reči poďakoval všetkým spolupracovníkom, spoluautorom, inštitúciám, ako i spolkom a klubom podieľajúcich sa na tvorbe tejto publikácie, ako i na samotnej realizácie projektu SAPAG-u. Knižka Sprievodca Sandbersko-pajštúnskym geoparkom bola pokrstená skutočne originálne – posypaním úlomkami čiernej marianskej bridlice. Krstnými otcami boli RNDr. Roman Lehotský (Spolok Permon Marianka), Jozef Kráľ (Spolok Permon Marianka), RNDr. Ľubomír Hraško, PhD. (ŠGÚDŠ), RNDr. Jozef Klinda (MŽP SR) a RNDr. Igor Broska, DrSc. (Geologický ústav SAV, Bratislava). Po tomto krste nasledoval krst ďalšej úžasnej publikácie nazvanej Svet ukrytý v podzemí.




Obr. 12 – Príhovor RNDr. Jána Madarása, PhD. (vľavo). Vpravo: RNDr. Roman Lehotský a doc. Ján Sand.
Foto: © Ivan Paška




Obr. 13 – Krst publikácie Sprievodca Sandbersko-pajštúnskym geoparkom. Zľava: RNDr. Roman Lehotský (Spolok Permon Marianka), Jozef Kráľ (Spolok Permon Marianka), RNDr. Ján Madarás, PhD. (Geologický ústav SAV, Bratislava), Peter Ondrus (Spolok pre montánny výskum), RNDr. Ľubomír Hraško, PhD. (ŠGÚDŠ), RNDr. Jozef Klinda (MŽP SR) a RNDr. Igor Broska, DrSc. (Geologický ústav SAV, Bratislava).
Foto: © Ivan Paška




Obr. 14 – Svojho pokrstenia sa dočkala aj ďalšia zaujímavá knižka - Svet ukrytý v podzemí.
Foto: © Ivan Paška




Obr. 15 – Venovanie od hlavného autora publikácie Sprievodca Sandbersko-pajštúnskym geoparkom nemohlo chýbať.
Foto: © Ivan Paška



Vznik Sandbersko-pajštúnskeho geoparku spoločne s vydaním sprievodnej publikácie prispeje výraznou mierou nie len k zviditeľneniu rôznych lokalít zaujímavých najmä z hľadiska geológie, paleontológie, či montanistiky, ale celkovo pomôže aj k rozvoju turizmu a geoturizmu. Verejnosti tak umožní viac spoznať a populárno-vedeckým spôsobom priblížiť neobyčajné prírodné bohatstvo bratislavského regiónu. Územie SAPAG-u predstavuje oblasť s výskytom výnimočných a z vedeckého hľadiska významných lokalít rozprestierajúcich sa v južnej časti Malých Karpát. Je to práve poznanie a z neho vyplývajúce i uvedomenie si určitých hodnôt, ktoré tak v konečnom dôsledku môže napomôcť k vyššej a aktívnejšej ochrane tohto unikátneho prírodného dedičstva.



Autor: Radoslav Biskupič



Link: Informačné tabule Sandbersko-pajštúnskeho geoparku

Link: Geologicko-turistická mapa Sandbersko-pajštúnskeho geoparku



nedeľa 22. februára 2015

Ošetření devonských vápencových zkamenělin

Studium fosilií je důležité nejen proto, že nám mapuje evoluci, jak probíhal vývoj života na planetě Zemi, ale díky zbytkům zkamenělých organismů můžeme i odhadovat, co je skryto pod nimi a nad nimi, můžeme díky nálezům rychle datovat horniny apod. V neposlední řadě, byly-li organismy horninotvorné, jsou použity jako surovina (např. vápencové útesy využijí cementárny a vápenky, může se těžit hnědé i černé uhlí atd.).




Opuštěný lom, devon, Čelechovice na Hané, ČR



Devonské čelechovické vápencové fragmenty fosilií nalezené v suti a štěrku železnaté červené vrstvy značně zakrývají svou krásnou texturu a své detaily zkamenělin. Bylo vyzkoušeno několik metod na čištění těchto fosilií, včetně reakce zásaditých vápenců s kyselinami (dostupný vinný ocet, kyselina chlorovodíková či k. citronová), tento postup však neleptal jen okolní vápenec, ale i zkameněliny z vápence tvořené v něm obsaženy.





Nábrus - soliterní koráli řádu Rugosa, devon, Čelechovice na Hané, ČR





Nábrus - korál řádu Tabulata, devon, Čelechovice na Hané, ČR





Fosilie - rugózní korál a výlitek schránky plže, devon, Čelechovice na Hané, ČR



Pro ošetření devonských vápencových fosilií jsem zvolil klasický postup. Zkameněliny po převozu z lokalit se namočí do teplé vody a nechají několik hodin odmočit, poté jsou vyčištěny kartáčkem (zubná kefka) nebo drobným kartáčem. Jsou omyty a znovu nechány v čisté teplé vodě, aby se z nich dostal ven jemný písek a částečky, několik hodin. Jsou osušeny na suchém papíře a poté jsou vysušeny, např. na teplé železné desce kamen či krbovek (značně zmenší svoji hmotnost). (Ještě horké fosilie je možno namočit do zchlazené lázně z octu vinného, na velice krátkou chvíli a omytí a sušení znovu zopakovat.) Po vysušení a zchladnutí, se mohou dále ošetřovat a zpracovávat. Nejčastěji jsou to nátěry speciálními přípravky, které jsou podle mne ale zbytečné, protože vápenec je tvrdý a kvalitní bez zásahů těmito přípravky sám o sobě. Mohou se však provést nábrusy, popř. výbrusy (pod mikroskop) a leštění.

Pak jsou vzorky určeny, umístěny do stojanů a krabiček; a vystaveny.





 Vysoušení umytých vzorků, devon, Čelechovice na Hané, ČR




 Vysoušení umytých vzorků, devon, Čelechovice na Hané, ČR




Text a foto: Ing. Martin Dokoupil, M.Dokoupil@email.cz




Literatura:

Přírodovědné studie Muzea Prostějovska a University Palackého v Olomouci, svazek 01 – 14
Zpravodaj Muzeum Prostějovska v Prostějov 1/1986, 1/1988 (Jašková Vladimíra)
Gába Zdeněk: Geologické vycházky Českou republikou, Universita Karlova v Praze, 2002
Chlupáč Ivo: Geologická minulost České republiky, Academia, Praha, 2011
Košťák Martin, Mazuch Martin: Putování naším pravěkem, Granit, Praha, 2011
Lehotský Tomáš: Mapa významných paleontologických lokalit Olomouckého kraje, Universita Palackého v Olomouci, 2007 (program, možno vytisknout a dát do kroužkové vazby)
Ficner František: Nové geologické průzkumy a paleontologické nálezy v Čelechovickém devonu, 1959
Kettner Radim: Mechovky (bryozoa), Časopis mor. zem. Musea, Brno, 1919
Kettner Radim: Paleontologická studie z Čelechovického devonu, 1932
Kettner Radim: Stratigrafie čelechovického devonu, Věstník stát. geol. ústavu Republiky Československé, roč. VIII., Praha 1932
Remeš M. a Kettner R.: Čelechovický devon, studie geologická, Časopis mor. zem. Musea, Brno, 1922
Remeš M.: Geologický průvodce po čelechovickém devonu, 1928 – 1929 (str. 21, 25 – 28), Prostějov, 1928
Remeš M.: Poznámky o trilobitech čelechovického devonu, Olomouc 1913
Remeš M.: Různé zprávy – Předběžná zpráva o některých nových a vzácnějších zkamenělinách čelechovického devonu 1906 (str. 95 – 96), Prostějov, 1906
Smyčka Fr.: Příspěvek k poznání devonské fauny u Čelechovic za rok 1905 (str. 126 – 128), Prostějov, 1905




sobota 10. januára 2015

Nová konzervační metoda třetihorních zkamenělin

Porcelanity jsou vypálené kusy jílovců s pravěkou organickou hmotou. Obecně lze říct, že porcelanity vznikají přirozenou cestou tak, že se samovznítí uhlí pod vrstvou jílovců, kde jsou obtisky třetihorních organismů, zejména listy a tyto zkameněliny de facto vypálí. Tam, kde tento podzemní požár nevznikne, jsou fosílie nevypáleny a jsou ve formě velice měkkého jílu či bláta.




Taxodium dubium. Jíl, spodní miocén, Doly Bílina, ČR




Taxodium dubium. Vypálenina, spodní miocén, Doly Bílina, ČR



Pro studium je to na jednu stranu dobře, protože se v blátě zachová i organická hmota (většinou tmavší než podklad), u listů konkrétně kutikula s průduchy a trichomy, ale na stranu druhou jsou vzorky velmi měkké a netrvanlivé. Jsou-li uloženy v muzeích či paleontologických sbírkách institucí může se i po několika letech či desítkách let provést jejich zrevidování a zařazení na základě anatomie pokožky, znaků průduchů a rostlinných chlupů a může se udělat popřípadě emendace rodové/druhové diagnózy celého rodu/druhu a přehodnotit tak tento taxon. Velice špatné však je, když se nám tento vzorek vyjmutý z půdy za několik desítek let rozpadne, potom samozřejmě je zrevidování nemožné.





Taxodium dubium. Samčí květenství, spodní miocén, Doly Bílina, Jenišův Újezd, ČR




Ulmus pyramidalis. List, miocén, Severočeská hnedouhelná pánev, ČR




Acer angustilobum. List, spodní miocén, Doly Bílina, ČR





Quasisequoia couttsiae. Šiška, spodní miocén, Doly Bílina, Jenišův Újezd, ČR



Přemýšlel jsem proto nad tím, jak, zejména u velice měkkých a výhledově se rozpadajících vzorků, z nich vyrobit, po jejich detailním určení, umělý porcelanit. Nakonec jsem zvolil metodu, kdy se minimálně rok proschlé vzorky předvypálily v hrnčířské peci na +900 °C a poté ošetřeny kysličníkem železnatým (či měďnatým) na +1200 °C. Ošetřeny mohou být i dalšími přípravky. Tato metoda zaručuje trvanlivé vzorky, ale dojde k spálení zbytků organické hmoty na fosiliích. Je dobré proto tento postup udělat u zkamenělin výhledově se rychle rozpadajících a fosilií, které nemají organickou hmotu a je zde pouze obtisk. Takto ošetřený exponát je trvanlivý a více dekorativní, nelze s ním však počítat pro detailnější studium materiálů tak, jako je tomu u přírodních terciérních fosilií. Naproti tomu metoda je velice levná vzhledem k tomu, že hrnčířům zůstává plno nevyužitého prostoru v hrnčířských pecích.



Text a foto: Ing. Martin Dokoupil, M.Dokoupil@email.cz



Literatura:

Mach Karel, Prokop Jakub, Knor Stanislav: Třetihorní fauna severočeské hnědouhelné pánve, ISBN: 978-80-7296-074-3
Košťák Martin, Mazuch Martin et al.: Putování naším pravěkem, ISBN: 978-80-7296-078-1
Košťák Martin: Dávný svět zkamenělin, ISBN: 80-7296-030-X
Kvaček Zlatko et al.: Třetihorní rostliny severočeské hnědouhelné pánve, ISBN: 80-7296-029-6
Kvaček Zlatko, Hurník Stanislav (2000): Revision of Early Miocene plants preserved in baked rocks in the North Bohemia Tertiary. Sborník Národního muzea v Praze, řada B - Přírodní vědy 56 (1-2): 1-48.
http://www.nm.cz/publikace/publikace-download.php?name=File1&dir=archiv&table=tabPublikaceArchiv&id=881


nedeľa 21. decembra 2014

Terénna exkurzia SGS: Geológia a dekoračný kameň Brezovských Karpát a Dobrovodskej depresie.

Tradícia úspešných jesenných geologických exkurzií organizovaných pod záštitou Slovenskej geologickej spoločnosti pokračovala aj v roku 2014. Dňa 18. 10. 2014 sa uskutočnila celodenná terénna vychádzka pod názvom “Geológia a dekoračný kameň Brezovských Karpát a Dobrovodskej depresie“.


Ako už napovedá samotný názov exkurzie, našim cieľom bola návšteva geologických lokalít rozprestierajúcich sa v oblasti Brezovských Karpát. Prvou zastávkou exkurzie bola lokalita Dobrá voda, ktorá je zaujímavá najmä z hydrogeologického hľadiska. Ďalšie dve lokality nachádzajúce sa v širšom okolí obce Chtelnica predstavovali dva lomy, ktoré sú významné z dôvodu výskytu hornín vhodných pre ich využitie na stavebné a dekoračné účely. Našou štvrtou zastávkou bol pamätník Svätej rodiny ležiaci medzi obcami Šterusy a Kočín. Terénna vychádzka bola ukončená zaujímavou exkurziou Poľnohospodárskeho výrobného a obchodného družstva Kočín v obci Šterusy. Sprievodcami tejto jesennej geologickej vychádzky boli doc. RNDr. Rudolf Holzer, PhD., RNDr. Marek Laho, PhD. a doc. RNDr. Martin Bednarik, PhD.


Lokalita Dobrá voda

Bolo pekné sobotné ráno a pred nami slnečný jesenný deň. Približne hodinu po vyštartovaní z Bratislavy naše mikrobusy míňali dedinku Dechtice a pomaličky sa približovali smerom do samotného srdca Brezovských Karpát – do Dobrovodskej kotliny, kde nás v obci Dobrá voda čakala prvá zastávka exkurzie. Priamo v obci pred chráneným zdrojom pitnej vody nás najskôr RNDr. Vladimír Dovina, CSc. oboznámil s geologickou stavbou a hydrogeologickými pomermi oblasti Dobrovodskej kotliny. Poukázal taktiež na význam vyvieračky Dobrá voda, ktorá patrí medzi najvýdatnejšie vyvieračky v oblasti Brezovských Karpát s celkovou výdatnosťou až 120 litrov za sekundu. Naša skupinka sa následne presunula do neďalekého starého lomu, kde sme sa mohli viac dozvedieť o litológii a veku odkrytých hornín. Lom s výstupom masívnych vrchnokriedových karbonátových pieskovcov a zlepencov je už opustený a do značnej miery zarastený vegetáciou. Keďže sa nachádza v tesnej blízkosti ochranného pásma významného zdroja pitnej vody, bola ťažba v tomto lome ukončená. V minulosti tu prebiehala aktívna ťažba za účelom získavania kameňa pre stavebné a dekoračné účely.




Obr. 1 – Starý opustený lom v obci Dobrá voda.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 2 – Časť steny lomu Dobrá voda.
Foto: © Radoslav Biskupič



Lom Chtelnica – Trianova

Po krátkej prehliadke lomu v obci Dobrá voda sme sa vydali k druhému cieľu, ktorým bola ďalšia zaujímavá lokalita. Po rýchlom presune do blízkej dedinky Chtelnica sme zamierili na severozápad. Cesta viedla údolím popri potoku Chtelnička, prešli sme okolo vodnej nádrže a následne odbočili na lesnú cestu. Po krátkom nenáročnom pešom presune sme sa ocitli v priestoroch neveľkého lomu obklopeného lesom. Lokalitu Chtelnica – Trianova tvorí lom s rovnými stenami dobre odkrytými hlavne v jeho zadnej časti. Na povrch tu vystupujú baranecké hrubolavicovité karbonátové pieskovce, drobno- až strednozrnné karbonátové zlepence, ktoré vekovo zaraďujeme do vrchnej kriedy (koňak). Geologické pomery danej lokality nám najskôr objasnil doc. RNDr. Rudolf Holzer, CSc. O bohatej minulosti a tradícii ťažby kameňa, ako i rozvinutého kamenárskeho remesla v oblasti Brezovských Karpát nám bližšie porozprával Ing. Bašnák. V súčasnosti prebieha v lome skôr príležitostná ťažba nerastnej suroviny, do budúcnosti sa však uvažuje o možnosti aktívnejšej ťažby na tejto lokalite. Hornina z lokality Chtelnica – Trianova ma výborné vlastnosti, je dobre opracovateľná a vhodná na stavebné a dekoračné účely. Charakterizuje ju relatívne vysoká pórovitosť, no vďaka jej nízkej nasiakavosti je veľmi odolná voči pôsobeniu vody. Kvalitu tejto horniny potvrdzuje aj skutočnosť, že býva často používaná pri rekonštrukciách historických objektov v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Použitá bola aj pri rekonštrukcii významnej historickej budovy - Dómu sv. Martina v Bratislave.




Obr. 3 – Pohľad na lokalitu Chtelnica – Trianova.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 4 – Lom Chtelnica – Trianova. Doc. RNDr. Rudolf Holzer, PhD. (vľavo) s výkladom o lokalite.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 5 – Ing. Bašnák (vpravo) s krátkou prednáškou o lokalite Chtelnica – Trianova a histórii kamenárstva v oblasti Brezovských Karpát.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 6 – Steny lomu Chtelnica – Trianova odkrývajúce karbonátové pieskovce a zlepence vrchnej kriedy.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 7 – Účastníci exkurzie v lome Chtelnica – Trianova.
Foto: © Radoslav Biskupič



Lom Chtelnica – Skalky

Program našej geologickej exkurzie pokračoval ďalej, presunuli sme sa na ďalšiu zaujímavú lokalitu, ktorou bol neďaleký lom Chtelnica – Skalky. K lokalite viedla lesná cesta, pešou chôdzou cez les s miernym stúpaním sme sa po chvíľke dostali priamo do areálu menšieho opusteného lomu. Keďže tu už dlhodobo neprebieha žiadna ťažba, najmä suť lomu pomerne rýchlo zarastá vegetáciou. Na lokalite sú odkryté horniny spodného miocénu (egenburg), ktoré reprezentujú fácie jablonických karbonátových zlepencov a pieskovcov. Sivé zlepence sa tu striedajú s pieskovcami sivej až hrdzavohnedej farby s premenlivou zrnitosťou. Po úvodnej prehliadke lomu nám doc. RNDr. Rudolf Holzer, CSc. svojim výkladom priblížil litologické zloženie hornín odkrytých na lokalite, pričom tiež poukázal na vlastnosti týchto hornín a ich vhodnosť na použitie pre dekoračné a stavebné účely. Vo vrchnej časti lomu bolo možné si prehliadnuť ťažobné ryhy, ako aj niekoľko veľkých blokov pieskovcov uvoľnených zo steny, ktoré tu zostali ležať ako nemí svedkovia posledného dobývania kameňa na tejto lokalite.




Obr. 8 – Pohľad na stenu lomu Chtelnica – Skalky s odkrytými karbonátovými zlepencami a pieskovcami egenburgu (miocén).
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 9 – Prof. RNDr. Dušan Plašienka DrSc. na lokalite Chtelnica – Skalky.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 10 – Lom Chtelnica – Skalky. Doc. RNDr. Rudolf Holzer, PhD. oboznamuje účastníkov terénnej vychádzky o litologickom zložení hornín a ich vlastnostiach.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 11 – Vrchná časť lomu Chtelnica – Skalky so zachovanými ťažobnými ryhami a  blokmi horniny.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 12 – Pohľad na našu skupinku na lokalite Chtelnica – Skalky z hornej časti lomu.
Foto: © Radoslav Biskupič



Pamätník Svätej rodiny

Ďalším zaujímavým miestom, ktoré sme mali počas exkurzie v pláne navštíviť, bol pamätník Svätej rodiny, ktorý sa nachádza medzi obcami Šterusy a Kočín. Z lokality Skalky sme sa presunuli ďalej, prešli sme cez Chtelnicu a zamierili smerom na severovýchod. Naše mikrobusy uháňajúce cez malebnú zvlnenú krajinu sa približovali k nášmu ďalšiemu cieľu. Po chvíľke cesty sme spomalili a odbočili na krajnicu, čo bolo neklamným znamením, že sme na mieste. Hneď vedľa cesty na okraji poľa sa nachádza pamätník Svätej rodiny, ktorý bol postavený v roku 2012. O prvotnej myšlienke vybudovania tohto pamätníka, ako aj o realizácii celého projektu nás oboznámil predseda Poľnohospodárskeho výrobného a obchodného družstva Kočín – Ing. Jozef Puvák. Hlavným dôvodom návštevy a prehliadky tohto pamätníka bola samotná hornina, ktorá bola pri stavbe tohto diela použitá. Veľká časť tohto zaujímavého pamätníka je totiž postavená z blokov vrchnokriedových karbonátových zlepencov a pieskovcov pochádzajúcich z lokality Chtelnica – Trianova, ktorú sme predpoludním navštívili. Toto dielo je peknou a názornou ukážkou použiteľnosti kameňa z danej lokality na dekoratívne účely, o čom sa mohli presvedčiť aj účastníci tejto geologickej exkurzie.




Obr. 13 – Štvrtá zastávka geologickej exkurzie - pamätník Svätej rodiny.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 14 – Pamätník Svätej rodiny nachádzajúci sa medzi obcami Kočín a Šterusy.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 15 – Pamätník Svätej rodiny.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 16 – Pohľad na časť pamätníka, ktorá je postavená z opracovaných blokov karbonátových pieskovcov a zlepencov pochádzajúcich z lokality Chtelnica - Trianova.
Foto: © Radoslav Biskupič



Poľnohospodárske výrobné a obchodné družstvo Kočín

Posledná zastávka našej jesennej geologickej exkurzie bola skutočne nevšedná a netypická. Naše kroky viedli do Poľnohospodárskeho výrobného a obchodného družstva Kočín, ktoré sa rozprestiera na východnom okraji dedinky Šterusy. Na úvod nás veľmi milo a pohostinne privítali predseda Ing. Jozef Puvák a podpredsedníčka Ing. Anna Hornáková. Po krátkom oddychu sme si postupne prezreli veľkú časť areálu družstva. Naši hostitelia nás sprevádzali jednotlivými úsekmi a zároveň nám v krátkosti vysvetlili fungovanie celého družstva, poukázali na jeho hlavné aktivity a činnosti v oblasti výroby a obchodu. Návšteva PVOD Kočín bola nie len veľmi príjemným a nevšedným spestrením, ale aj originálnym ukončením tejto celodennej terénnej vychádzky. Deň sa pomaly chýlil ku koncu, program exkurzie bol vyčerpaný a nám už nezostávalo nič iné, len sa poďakovať našim hostiteľom, rozlúčiť sa a namieriť si to naspäť do Bratislavy. Tohtoročná jesenná terénna akcia organizovaná Slovenskou geologickou spoločnosťou sa vydarila a stretla sa s pozitívnym ohlasom účastníkov. Počas dňa sme navštívili zaujímavé geologické lokality, pamätník postavený z hornín pochádzajúcich z neďalekého lomu, ako i úspešné a rozvíjajúce sa poľnohospodárske družstvo. Každý z účastníkov si tak z tejto exkurzie mohol odniesť príjemný pocit zo zmysluplne stráveného dňa a obohatenia o nové poznatky a zážitky.



Obr. 17 – Poľnohospodárske výrobné a obchodné družstvo Kočín. Pohľad do interiéru kravína.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 18 – Súčasťou areálu PVOD Kočín je aj moderne vybavená dojáreň.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 19 – PVOD Kočín. Teliatko vyhrievajúce sa v lúčoch slnka.
Foto: © Radoslav Biskupič



Autor: Radoslav Biskupič



Použitá literatúra:

Holzer R., Bednarik M. & Laho M., 2014: Sú horniny z Brezovských Karpát vhodné na stavebné a dekoračné účely?. Acta Geologica Slovaca, 6, 1, 13–27.



 
Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes |